Po skončení 2. svetovej vojny sa československá armáda a zbrojný priemysel začal orientovať na unifikáciu výzbroje so sovietskou armádou. Predo na jar roku 1950 boli zastavené práce na projektoch ktoré tomu nevyhovovali. Toto postihlo aj vývoj 30mm protilietadlového dvojkanónu ZK 453. Jeho prvý prototyp bol hotový v roku 1949 a nadväzoval na projekt Br 303, ktorý bol vyvíjaný počas okupácie pre nemeckú armádu. Po posúdení sovietskymi odborníkmi bolo rozhodnuté zbraň dokončiť a pdrobiť záverečným skúškam. Zbraň bola zaradená do výzbroje pod označením 30mm PLDvK vz.53.
   V polovici šesťdesiatych rokov bol kanón modernizovaný a umiestnený na opancierovaný podvozok terénneho vozidla Praga V3S. Dostal označenie 30mm PLDvK vz.53/59 "JEŠTERKA".

   Obsluhu dvojkanóna tvorilo 6 mužov: veliteľ, strelec, dvaja nabíjači a dvaja podávači.
   30 mm PLDvK vz.53 bol určený na protivzdušnú obranu jednotiek, ako aj na boj s pozemnými cieľmi. Dvojkanón plnil bojové úlohy väčšinou v batérii i keď jeho konštrukcia umožňovala použitie jednotlivej zbrane na samostatnú paľbu. Pri streľbe sa spodná lafeta spúšťala z kolies na tanierové podpery. Ak si to bojová situácia vyžadovala, dalo sa z dvojkanóna strieľať aj počas jazdy v prepravnej polohe, bez spustenia lafety.
   Protilietadlový dvojkanón sa skladá z dvoch protilietadlových kanónov a z vrchnej a spodnej lafety. Základnými časťami vrchnej lafety sú: základňa, pravá a ľavá bočnica, medzi ktorými je uložená kolíska s kanónmi. Pravú a ľavú bočnicu spája do jedného celku predná a zadná výstuha. Konštrukčne je predná výstuha širšia a má zospodu rebrovanie. K pravej bočnici je upevnená debna s akumulátorovými batériami a vyvažovačom. Vrchná časť ľavej bočnice je smerom dozadu predĺžená a vytvára rameno, ktoré má na konci objímku pre uchytenie zameriavača. Pod ramenom je uchytený jednosmerný elektromotor pre napätie 24V, s výkonom 800W pri 1000 ot.min '. Pred elektromotorom na vonkajšej stene ľavej bočnice je uchytenie pre námerové riadidlo. Pod ním je skrinka pre spínač elektromotora. Vzadu na bočnici je upevnená konzola pre sedadlo strelca. Pred sedadlom sa nachádzajú riadidlá pre námer a odmer, pričom umožňujú náhon elektromotorom alebo ručne. Elektromotorový náhon sa používal pri streľbe na vzdušné ciele a ručný pri streľbe na pozemné ciele, alebo pri poruche elektrozariadenia. Na ľavej strane základne sú umiestnené pedále - brzdový a spúšťací. Brzdový pedál strelec ovláda pravou nohou a používa sa pri streľbe na pozemné ciele alebo v prípade rýchleho zastavenia vrchnej lafety pri zmene jej otáčania. Spúšťací pedál s tlačidlom spínača strelec ovláda ľavou nohou. Tlačidlo sa nachádza v hornej časti pedálu. Tvarovo sú pedále rovnaké. Mieridlá umožňujú mierenú paľbu na vzdušné i pozemné ciele. Na vzdušné ciele slúžil protilietadlový zameriavač s kruhovou muškou a na pozemné ciele zameriavací ďalekohľad 3x8°, vz.47. Neskoršie sa použil protilietadlový zameriavač vz.61 používaný aj u PLDvK vz.53/59 na nízko letiace vzdušné ciele, aj na pohyblivé a pevné pozemné ciele. Zameriavač bolo možné použiť vo dne aj v noci pri rozsahu teplôt od -40° do +50°C. Neoddeliteľnou súčasťou zameriavača vz.61 je zameriavací ďalekohľad 1°x46°.
   Spodná lafeta tvorí základnú nosnú časť celého kanóna. Slúži na prepravu dvojkanóna a usadenie lafety do palebného postavenia pomocou štyroch tanierových podpier. Spodná tvorí kríž. Strednú časť tvorí skriňový nosník v tvare kosoštvorca, vpredu a vzadu prechádzajúci do prednej a zadnej nápravy. Po stranách má trojuholníkové výčnelky, v ktorých sú uložené tanierové podpery. Ďalšie podpery sú uložené v prednej a zadnej časti lafety. V strede spodnej lafety je umiestnený nosný okruh pre otáčanie vrchnej lafety s kanónmi. Na zadnej náprave v zadnej časti sú tri otvory pre zadné svetlá.
   Obrysové svetlá majú červené sklo a sú umiestnené na pravom a ľavom okraji zadnej nápravy. Brzdové svetlo má oranžové sklo a je umiestnené len pri ľavom obrysovom svetle. Medzi svetlami v strede je pomocný záves, ktorý umožňoval, podľa potreby, prepravu aj dvoch lafiet za sebou. Predné kolesá sú voditeľné. Pruženie zabezpečujú torzné tyče, na ktorých sú nasunuté ramená kolies. Kolesá sú uchytené na výkyvných ramenách, pričom predné kolesá majú ramená prispôsobené vodiacenu ústrojenstvu. Zadné kolesá sú upevnené na náboji kolesa, na ktorom je uchytený brzdový bubon. Brzda umožňovala pribrzďovanie kanóna pri presune, a to buď priamo ručným ovládačom na páke brzdy, alebo ťahom za brzdové remene upevnené na páke brzdy. Brzda je mechanická, bubnová, ovládaná pákou cez tiahlo na brzdový kľúč a brzdové čeľuste. Ručná brzda slúži na zaistenie lafety proti pohybu po jej odpojení od ťažného vozidla a na pribrzďovanie pri premiestňovaní kanóna v teréne. Pre spúšťanie lafety v palebnom postavení a na jej stabilizovanie sa používa spúšťacie a zdvíhacie zariadenie. Spodná lafeta sa zdvíhala pákou umiestnenou na pravej strane trojuholníkového výbežku a to pohybom z polohy "P" (paľba) do polohy "J" (jazda). Na spúšťanie lafety je činnosť páky opačná. Kanóny sa nabíjali pomocou nabíjacích pásov s desiatimi nábojmi.