M8 "GREYHOUND" bol prijatý do výzbroje americkej armády s oficiálnym označením Car Armored Light M8 v roku 1942. Prvé sériové vozidlá začali schádzať z výrobnej linky firmy Ford začiatkom roku 1943. V tom istom roku bolo do výzbroje prijaté veliteľské a spojovacie vozidlo s označením Car Armored Utility M10, ktoré bolo odvodené z typu M8. Pretože označenie M10 už bolo použité u stíhača tankov, bolo označenie zmenené na M20.
  Okrem americkej armády používala M8 a M20 britská armáda a "Slobodný Francúzi" generála de Gaulla.

   M8 (M20) je šesťkolové ľahko pancierované vozidlo. Korba je zvarená z oceľových pancierových plechov. V prednej časti je miesto vodiča a radistu (prípadne veliteža) a za nimi je bojový priestor. Hrúbka panciera korby: čelo: 15,6 až 18,8 mm, boky: 9,37 mm, zadná česť: 9,37 mm, strop: 3,21 mm, dno: 13,12 mm.
   M8 má v strede korby umiestnenú dvojmiestnu kruhovú zhora otvorenú odlievanú vežu. V jej prednej časti je kanón M6 kalibru 37 mm spriahnutý s guľometom M1919 kalibru 7,62 mm, ktorý je vpravo od kanónu. Námer kanónu je -10° až +20°. Na obežnom kruhu nad vežou je umiestnený ťažký guľomet M2B kalibru 12,7 mm. Otáčanie veže je mechanické v rozsahu 360°.
   M20 má zhora otvorený bojový priestor pre 2 až 4 osoby, ktorý je chránený nadstavbou z ocežových pancierových plechov. Nad zadnou časťou bojového priestoru je umiestnený na obežnom kruhu guľomet M2B. V bojovom priestore sú po stranách dve lavičky, každá pre dve osoby a jedna malá v zadnej časti pre strelca z guľometu.
   Za bojovým priestorom je u oboch typov zhodne motorový priestor krytý pancierovým plechom. Na strope motorového priestoru sú dva veľké kryty, ktoré umožňujú prístup k motoru. Vozidlo poháňa zážihový radový šesťvalec Hercules JXD cez štvorstupňovú prevodovku a dvojstupňovú prídavnú prevodovku.