GAZ-69 bol základným typom ľahkého terénneho automobilu s pohonom všetkých kolies pre všetky štáty Varšavskej zmluvy. Od roku 1952 sa vyskytoval všade tam, kam dosahovala sféra záujmov Sovietskeho zväzu. Robustná konštrukcia vozidla zniesla aj nešetrné zaobchádzanie. Daňou za dobré jazdné vlastnosti v teréne bola vysoká spotreba paliva. Okrem základnej verzie určenej na prepravu osôb a nákladu sa vyskytli modifikácie využívajúce podvozok GAZ 69. Boli to radiovozy, vozidlá pre chemický prieskum, veliteľské vozidlá, sanitné úpravy, špeciálna úprava na mobilné odpaľovacie zariadenie štvorice protitankových riadených rakiet 3M6 ŠMEL (v kóde NATO AT-1 Snapper).

   Vozidlo malo otvorenú karosériu. Základná verzia bola dvojdverová so sklopným zadným čelom s možnosťou zakrytia priestoru posádky plachtou. Vodič a veliteľ mali samostatné sedadlá a prepravované mužstvo sedelo na laviciach po stranách nákladového priestoru. Čelné sklo bolo možné sklopiť. Tuhé nápravy boli odpružené pozdĺžnymi listovými pružinami. Vozidlo poháňal štvortaktný zážihový štvorvalec cez trojstupňovú prevodovku. Vozidlo malo aj dvojstupňovú redukčnú prevodovku. Zadná náprava mala stáli pohon, pohon prednej nápravy bolo možné zapnúť z miesta vodiča. Brzdy boli čeľusťové, hydraulické na všetkých kolesách.

3M6 ŠMEL
  Protitankový komplet umiestnený na upravenom vozidle GAZ 69 mal označenie 2P27. Na vozidle bol upravený kabína posádky (vodiča a operátora) a celý nákladný priestor. Za kabínou bol oceľová prepážka, ktorá chránila posádku pred plameňmi štartujúcej rakety. V prepážke bol zasklený otvor, ktorým sledoval operátor let rakety. Ovládací pult riadenia rakiet bol umiestnený na tejto prepážke a preto bolo sedadlo operátora otočené o 180°. Za kabínou bola odpaľovacia lafeta pre štyri rakety. Jej odmer a námer nastavoval operátor pomocou diaľkových mechanických prevodov z kabíny. V prepravnej polohe bola celá ložná plocha s odpaľovacím zariadením prekrytá kovovou konštrukciou s plachtou. Tá sa dala mechanicky sklopiť z miesta vodiča. V prepravnej polohe bolo vozidlo asi o 500 mm vyššie ako štandardný GAZ 69.
  Protitanková riadená raketa 3M6 Šmel sa skladala z dvoch častí. Prvou bola kumulatívna hlavica s trhavou náplňou a nárazovým zapaľovačom. Tuhú časť tvoril samotný trup rakety. V ňom bol umiestnený raketový pohonný systém, palubný riadiaci systém a zdroj energie. Na zadnej časti trupu boli štyri mohutné stabilizačné plochy s pohyblivými krídelkami. Pohonný systém sa skladal zo štartovacieho a letového motoru. Obidva motory používali tuhé pohonné hmoty. Použiteľnosť rakety bola v rozmedzí 500 až 2 200 m. riadiaci systém bol dvojkanálový s ručnými povelmi prenášanými cez kábel a zameriavaný podľa optického sledovania cieľa. Operátor obsluhoval elektronický blok, ktorý bol napojený na riadiaci pult s vlastným napájaním. K pultu sa vždy pripájala vodičom raketa, ktorú sa chcel operátor odpáliť. Na zameranie cieľa a sledovanie rakety počas letu slúžil optický zameriavač.